Charakter stavieb

Slovensko disponuje bohatým kultúrnym dedičstvom ľudovej architektúry nakoľko územie Slovenska predstavuje hranicu medzi severoeurópskou zónou drevených stavieb a zónou kamennej architektúry južnej Európy.

Medzi základné stavebné materiály používané na území Slovenska patrili drevo, kameň a hlina, pričom hlina nachádzala uplatnenie v nížinných oblastiach v surovom alebo pálenom stave, a ostatné územie je príznačné používaním dreva alebo dreva v kombinácii s kameňom.

Drevo sa používalo ako stavebný materiál v podhorských a horských regiónoch Slovenska, pričom vychádzalo z regionálnej dostupnosti suroviny. Pôvodné ľudové stavebné objekty, ktoré pretrvali do súčasnosti, nie sú vyhovujúce z hľadiska požiadaviek súčasných platných noriem na tepelnoizolačnú ochranu stavebných objektov.

Základová konštrukcia pozostávala z voľne ložených kameňov, neskôr s kamennou podmurovkou, s pivnicou s voľným vstupom, neskôr so vstupom z podmurovky. Podkrovie neslúžilo ako obytný priestor, ale účelovo len na skladovacie priestory. Sklon strechy zodpovedal sklonu 45-51 stupňov, strecha mala sedlový tvar s vypustením stropných trámov a jednoduchým opracovaním záhlaví, s obvodovou väznicou, často s podlomenicou a kuklou. Konštrukcia krovu bola zväčša hambálková, neskôr stolicová.

Základný raster konštrukčných prvkov drevených klasických stavieb má horizontálny raster, s priznanými stĺpikmi ostenia otvorov alebo prekrytím obvodovým obložením šambránami, s horizontálnym riadkovaním strešnej krytiny (drevený šindeľ), k čomu je koncepčne podriadená aj tvarová typológia stavby. Os strechy a os prízemia často neboli identické, ale vykazovali vzájomnú asymetriu kvôli vytvoreniu pochôdzneho podstrešia do dvora. Opracované trámy boli ručne kresané jednostranne alebo obojstranne s oblou plochou vo vertikálnom členení, alebo z vnútornej strany zo všetkých strán, v počiatkoch bez kresania. Okná boli dvojité bez tesnenia, dvere tesárske s rôznou ornamentáciou, s priznanými stĺpikmi ostenia, často tesársky so zložitou konštrukciou ako segmentové, portálové so zdobeným nadpražím. Strop sa zhotovoval ako trámový priznaný v podhľade, so záklopom z prekladaných dosiek a hlinenou mazaninou stropu s obilnými plevami. Alteratívne stropná konštrukcia pozostávala z povalového stropu z omietnutím a nánosom hlinenenej mazaniny.

Objekty vykazovali často asymetriu osi prízemia a podkrovia, s členením štítovej plochy do podlomenice alebo valby. Výrazným prvkom bola obvodová pavlač alebo gánok a lomené štítové priečelie s podlomenicou a kuklou s ozdobným stĺpikom. Obvodová stena bola často dodatočne zateplená vápennou omietkou na trstinový alebo latový výplet, z exteriéru opláštením vápennou omietkou alebo hlinenou mazaninou, alebo prekrytím dreveným šindľom. Izolácia škár sa vykonávala vypchávkou machom s prekrytím drevenými latami alebo hlinenou vymazávkou s plevami s fixáciou drevenými klinmi. Podlaha sa zhotovovala ako hlinená alebo drevená tesárska bez hydroizolácie a tepelnej izolácie. Odvetranie strechy sa zabezpečovalo malými vikierikmi.

Povrchová úprava drevených stien sa realizovala vápenným náterom, regionálne s farebnou koloráciou stien alebo lemovania otvorov (čičmanský dom).